Koniec elfov Rozľahlé močiare Nekonečné pláne Ukryté húštiny Úbočia a stráne Vo vekoch mrazivých Prežili statoční v útrobách jaskynných či pri duboch storočných V tajných kobkách pod horou Princ mocného kráľovstva Drží živých nad zlobou kým naplnia sa proroctvá V dlhých chodbách podzemných Ďaleko od jasných hviezd V labyrintoch odľahlých Je tisíc tajných miest Kým na strane za horou Žije národ divochov Zostal jeden z posledných z povestí liet vremenných Túla sa tam sto rokov Tou krajinou divokou Miluje kraj zelený V hmle kúziel zahalený Keď pošli doby nekonečnej chladnej pohromy Princ vyviedol ľud na svetlo kraj si podrobiť Opustili svoje skrýše skryli všetky klenoty Obnoviť rád majestátny prostý temnoty Svojou veľkou obrnenou armádou Vpadli do divého kraju pod horou Ocitli sa v obkľúčení barbarov čo zem nikdy nedajú nekľaknú pokorou Pober sa preč! Mocný pán si bol ja viem Pamätáme si ťa dobre tento kraj však patrí nám A ty si tulák čo tu žobre Ty hlupák mňa vyháňaš z dedov mojich kráľovstva Pod horou je moja vlasť riekli všetky proroctvá Odovzdaj sa mojej moci zlož si zbrane u rieky Tak ako je napísané ja mám vládnuť naveky. Pakuj sa preč! Ja som nikdy neopustil svoj rodný kraj Nebratil sa s hadmi v tajných norách neskrýval Ty si prišiel zneuctiť hroby našich dedov Tchor si z diery vyliezol opusti môj dvor Mocné reči pánko máš na chudáka čo tu žobre Toľká vďaka kráľovská za to že sa chovám dobre Hadia myseľ ovládla ta v tvojich norách záhrobných Pakuj sa ty červý rode z mojich hájov posvätných Keď nadutý žlč vzkypel v princovej hlave Zatrúbili čaty prášia vo vojnovej vrave A po bitke strašlivej vznietila sa krajina Nik neprežil ostala len holá pustina Zas hmla krajinu pokrýva, kým z blata červ sa slastne vyrýva A princ posledným dychom preklína

Hrad Raz v dávnych dobách zabudnutej ríše Svet iný bol dá sa povedať V krajine rozľahlej neprebádané sú skrýše V odľahlej úžine sa týčil bájny hrad Železnou päsťou v ňom kruto vládol Hrozný čarodejník mal veľkú moc Po temnom umení mágie prahol Smrť číha všade v deň i noc V útrobách hradných vojsko si zbrojí Je jeho päsťou nedopustí naň Biedny ľud sa tam pred ním korí Uteká s hrôzou sťa plachá laň S jeho hrubou silou krajina sa borí Zver skapína všade počuť plač Pokorný ľud sa biedou morí Práce ma najviac hrozivý kat V lesných labyrintoch skrytej ríše Spriadajú plány ako poraziť sa dá Prastaré elfské rody pyšné Keď objaví sa tam náhle nasratý kat Nestihol ani slovo povedať Keď mocný geroj zdvihol sekeromlat Zahnal sa zúrivo len jediný krát Uťal mu prašiňu spadol jak klát V divokom kraji rozľahlých hrebeňov Pásli sa stáda statných jeleňov Príkre koruny skalných terénov Vylial sa vodopád tajnou mocou vedenou Blíži sa k hradu temná čarodejná moc Z pralesných húšťav upriami svoj zrak Dobitý hrad oslavou ožiarená noc Nemá kam uchýliť sa najtemnejší prízrak Raz v dávnych dobách prastarej ríše Svet iný bol dá sa povedať V krajine rozľahlej neprebádané sú skrýše V odľahlej úžine sa týčil bájny hrad Železnou päsťou v ňom kruto vládol Hrozný čarodejník mal veľkú moc Po nájazde lesných elfov však padol Smrť číha všade v deň i noc

Lesný duch V blatistých vodách pochované ríše Duch dávna stále sa neobrátil v prach Hroby sa zmenili na vodných tvorov skrýše Šíri sa vzduchom nahnilý pach Písmom zabudnutým značené kamene Pokryli lišaje či hustý mach Lemujú chodníky dávno nechodené Kraj ponurý, v mysli šíri sa strach Smrť vzdychá zasnené, pohltí ťa chlad Máš telo ochromené, nemôžeš vstať Kam hladíš uprene, zjavuje sa tvár Prízraky vo vzduchu, z močiarných pár Na svahoch blízkych jaskynné siene Zívajú prázdnotou, pokrýva ich prach Kradmo sa zjavujú na stenách tiene Telo zmeravené, ovládol ťa strach Ukrývaš v dávnych kobkách telo roztrasené Na pomoc ti príde oheň lúč svetla Čo zjavuje sa v skale bolo utajené Myšlienok odkrytých prichádza pár Vysoká postava v šedivom plášti S upreným pohľadom nekonečnej zášti Čo by si skrýval bolo odhalené Sokolí zrak snímal tajomstvá spálené Duch ti vracia silu, strach rýchlo opadá Postava tak náhle v hmlu sa tam rozpadá Tisíce prameňov premenia sa na rieky Z ponurých spomienok, dávnych dôb pravekých Spomienky na staré tam duše zmárnené Vkradli sa do teba, nenašli zmierenie Šum starých vetví, či lesné pramene Hladia ťa zvnútra, naslúchaš im Duch lesa rozpráva dlho neutíšene Robíš si záznamy do písma vložené Mesiac runy odkrýva na skalách značené Ľahko ich prečítaš, významy spojené Pochmúrne vody či lesné pramene Prúdia ti do mysle, naslúchaš im S dávnymi dušami nachádzaš spojenie Nič nie je stratené, prechádzaš vekmi

Výprava Druhý vek uplynul od pochodu obrov Siedmy kráľ zahynul pod Havraňou horou Dni sa uberali ako nikdy predtým Mestá rozvíjali a nastal vek tretí Stavalo sa veľa, no duchovný rast slabol Umenie prekvitalo rozvoj rástol nahor V lesku kráse celej civilizácie Nastal rozmach skvelý celé generácie Ako to tak býva aj ten čo len rástol Dosiahne na vrchol potom padá nadol do hlbín oceánov potopa je blízko Keď dosiahli hranice ríše odokryté Svet už bol tak veľký priestory dobité Starostlivo kraj bol obhospodarovaný Prosperitou však viac ľud bol opíjaný Tak vznikali hádky škriepky a rozbroje Keď si každý začal uplatňovať svoje Dosť! skríkol kráľ veľký Skončite nesváry Vojaci do zbroje Na trestné výpravy Anarchia rástla každý chcel len svoje Šľachtická kasta viedla ľud k chudobe Kráľ vedel že takto nemôže to ísť ďalej Musí jeho ľud spojiť spoločný zámer Jedine výprava najväčšia v dejinách Na ktorú sa bude navždy spomínať Za morom skrýva sa ríša nedobitá Najväčšia bohatstvom stále neodkrytá Odplávali lode flotily početnej Odhodlanie veľké nepostrádal nik Ďaleko od vlasti krajiny bezpečnej Po týždňoch ozval sa zbesilý krik Zem Všetci sa do zbroje Ľud tam domorodý mal len luky a palice Postaviť sa z nich však neváhal nik Kroviny skrývajú zákutia smrteľné každú noc vyzýva desivý krik skapte už konečne vy plemeno zákerné o vaše poroby tu nie je záujem pohltia vaše duše močiare nekonečne blízko je váš biedny zánik Zriedili početnej armády tisíce Prenasledovaní týždne a mesiace Po veľkej armáde nezostali stopy Jarný dážď zmyl tela Do blátivej priekopy Kráľ sedel zmučený V biednej nálade Nedostával správy po jeho armáde Na dne sú po vekoch, trblietavých krásnych Slobodou však môžu znova básniť

Drak V ďalekom nehostinnom kraji Dávno zabudnutom svete V hlbokej diere spí netvor dravý Ostnatým chvostom si tam metie Jak sa v starých knihách praví Zmok známy je po mene Hrozným škrekom sa on zdraví Kým smrť návštevníka vezme Po sto rokoch sa domov vrátil Národ dávny obnovený Predkov dávnych vlasť tam hladí Opäť mocný zotavený Spolu s ním nový kráľ múdry Ťažkou cestou preskúšaný Jeho dcérou najkrajšou Je drobný ľud učarovaný Až sa usadili v najkrajšom údoli Osídlili kraj šíri od vody až po hory V jej strmom úpätí začali kopať doly Dobíjať sa hlbšie bolo im po vôli V útrobách najhlbších našli vzácne kovy Za nimi ďalšie drahokamy boli Posledný tunel toho osudného rána Prerazil stenu, za ňou nekonečná jama Hukot mrazivý ozval sa z prázdnoty Trhal uši ostrý vietor tam z temnoty Za ním len oheň a desivý zemetras Z diery pradávnej objavil sa veľký plaz Zdesene utiekli len tí čo to stihli V hustom dyme sa len dve štrbiny mihli Pohľad plaza prenikol nimi jak kryštálmi Jak strach ich ovládol skončili pod skalami Temný vek sa opäť vrátil Drak vzlietol oheň kraj zachvátil Schovaný je zas národ pokorený Drak už o nich všetko vie Je princeznou očarený Ak zachrániť chcete svoje zbedačelé kosti Dám vám šancu poslednú, že som upadol do ľúbosti Jediná vec zatratená, čo oprostí ma od zlosti Je tu vaša princezná jej nabažím sa do sýtosti Kráľ bol zdesený osudom tak prekliatym Svoje dieťa nedá nech aj všetko stratí Ľud zmýšľal však ináč spriadal tajné plány Zachrániť sa rýchlo, hneď chopiť sa zbraní Jediný kováč múdry a odvážny Zostal verný zakul všetky sklady zbraní Pripravil sa zlatou zbrojou vystrojený Osedlal koňa hnal sa do dračej diery Až došiel k nesmierne páchnucej prašivej diere Vydal sa tunelom pramalej nádeje Drak nebral vážne malé červy biedne Junák sa prehrabal až do zlatej siene Trblietavá zbroj na jeho striebornej tkanine Neunikla by oku v širokej planine No v jaskyni v rozptýlenom zlatom prachu Unikla tak ľahko i dračiemu zraku Dostal sa tam k spuchnutému bruchu dračiny Vôkol, len navŕšene vykuchané mršiny Z dračieho panciera odolné supiny Našiel však v nich rýchlo zraniteľné štrbiny Kým sa plaz zobudil vrazil meč do brušnej krajiny Čierna krv vytrískla zreval des hučivý Zmietal sa v amoku plamene s dymom dusivým Nenašiel rytiera v kope zlatej hlušiny Vzlietol drak do výšav rozľahlej krajiny Len urýchlil tryskot čiernej smradľaviny Otrávil ňou úbočia rozľahlej doliny Kým spadlo z výšav bezduché torzo zdochliny Pár hodín už prešlo kým junák prišiel k sebe Blúdil ešte do noci v tej smradľavej diere Dračou krvou spálený v poslednej nádeji Našiel otvor na konci padol však zranený Jeho štít a meč najvzácnejší Málo je kým nebol v srdci udatnejší V prilbe žiarivej a chocholom havraním Cválal vpred , svojím poslaním hnaný Jeho kôň v čarovnej zbroji Nesie ho už po úpätí hory V čiernom brnení od dračej žlče Dlhý meč v pošve sa kolíše Vzácna zbroj jasná trblietavá V diaľke ho už víta hlučná vrava